"Pradávny v hrobe už čaká, aby mohol vstať,
keď sa z červenej moci zeme krv rozleje,
lebo kráľovná Tsi Sgili stihla zosnovať,
že presným zásahom v ňom život pookreje.
Rukou mŕtveho z hrobu sa vyslobodí,
je nesmierne krásny, no obluda temná.
Jeho desivá vláda znovu sa zrodí,
pred jeho mocou skloní sa každá žena.
Kalonova pieseň už sladko znie navždy,
a my si možeme chladnokrvne vraždiť."
Úryvok:
Natiahla som obidve ruky, aby som odhrnula hrubé závesy. Keď sa roztiahli, pocítila som prenikavý strach, lebo som hľadela priamo do odpornej tváre obrovského čierneho vtáka s hroznými žiariacimi červenými očami, ktoré sa ponášali na ľudské. Tvor sa zvonka držal mojho okna rukami a nohami, ktoré boli takisto ľudské. Jeho nebezpečný zakrivený čierny zobák sa otvoril a zjavil sa vidlicovitý červený jazyk. Tvor zakrákal ale znelo to posmešne a hrozivo zároveň. Nemohla som sa ani pohnúť. Stuhla som pod pohľadom jeho zmutovaných červených očí- ľudských očí na tvári hrozného vtáka, tvora, ktorý bol výsledkom znásilnenia a zla. Cítila som zimomriavky na pleciach, kde sa mi predtým podobný tvor zakvačil. Spomenula som si na dotyk nechutného jazyka a pichľavú bolesť, ktorú mi sposobil jeho zobák, keď sa pokúsil prerezať mi hrdlo. Keď Nala začala syčať a kvíliť, stará mama sa ponáhľala ku mne. Videla som jej odraz v tmavom skle okna. "Privolaj ku mne vietor, Zoey!" prikázala. "Vietor, príď ku mne...k mojej starej mame, potrebuje ťa," zvolala som, stále uväznená v v obludnom pohľade krkavca posmešníka.
Obsah:
Všetko je nanič, keď sú vaši priatelia na vás naštvaní. Zoey Redbirdová o tom vie svoje. V priebehu pár dní stratí nielen všetkých troch nápadníkov, ale príde aj o podporu skupinky priateľov. Zostane jej iba jedna nemŕtva a jedna neoznačená priateľka. Neferet sa chce ľuďom pomstiť za vraždy upírov a vyhlási im vojnu. Zoey však tuší, že je za tým niečo iné. Lenže kto jej uverí? Situácia je čoraz nebezpečnejšia. Vernosť prechádza skúškou a najavo vyjdú šokujúce plány. Starobylé zlo znovu ožíva.
